Biografia


Ľubomír Jankovič, * 20. júna 1960 v Martine. Vyrastal v malej dedinke Karlová, neďaleko Ďanovej, v srdci Turca, kde mu lásku k umeniu, a zvlášť k ľudovej hudbe vštepovala stará mama Anna Lehotská. Už v rannom detstve, od štyroch rokov, prejavoval spontánny záujem o hru na akordeóne. Jeho prvým detským muzikantským idolom bol legendárny harmonikár ľudovej cimbalovej hudby z Ďanovej Jožko Hnilica. Od siedmich rokov navštevoval Ľudovú školu umenia v Turčianskych Tepliciach – odbor akordeón, kde boli jeho učiteľmi Eva Wedrová a Alexander Cibula.

Od ôsmich rokov bol jeho speváckym idolom Karel Gott, ktorého piesne spieval takým spôsobom, že jeho učitelia hudby mu po ukončení základnej školy doporučovali štúdium klasického spevu na konzervatóriu. Rodičia však rozhodli pochopiteľne inak.

Napriek tomu, že dostal odporúčania na učňovku, rozhodol sa ísť cestou štúdia na niektorej zo stredných odborných škôl, definitívne na humanitnej vetve Gymnázia v Turčianskych Tepliciach. Po maturite a úspešných prijímacích skúškach pokračoval v štúdiu dejín, pomocných vied historických a archívnictva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Záujem o populárnu hudbu však nestrácal. Naopak stal sa nadšeným poslucháčom slovenského i svetového popu i rocku. Cieľavedome si budoval svoju diskotéku a fonotéku. Už v priebehu gymnaziálnych rokov sa začal aktívnejšie venovať hre na klavír, ku ktorému v priebehu vysokoškolských štúdií pribudla i akustická gitara.

Ovplyvnený tvorbou skupiny ABBA, neskôr kapely Queen, a po tragickej smrti Johna Lennona v roku 1980, najmä hudobným odkazom skupiny The Beatles - predovšetkým Paula McCartneyho, sa postupne pokúšal tvoriť vlastné kompozície a piesne s pôvodnými anglickými textami Milana Straku ml., Ľubomíra Jančošeka, Pavla Kubicu, Petra Šinkoviča, i so slovenskými textami Jozefa Urbana a Mariána Bančeja, ktoré v spolupráci s martinským skladateľom scénickej hudby, hudobníkom a multiinštrumentalistom Róbertom Mankoveckým koncom 90-tych rokov nahral a verejne prezentoval v štúdiových demoverziách v Slovenskom rozhlase v Bratislave, Rock FM Rádiu, i ďalších slovenských komerčných rádiách (Rádio Rebeca, Rádio Zet, Beta Rádio, Rádio Nitra, Rádio Tatry...), televíziách (TV Žilina, TV Luna, TV Markíza) i početných živých vystúpeniach.

Niektoré z týchto Ľubových piesní už v podobe prvých pracovných nahrávok zaradených na prvý demoalbum nazvaný výstižne „Regards From The Beatleland“ (Pozdravy z krajiny Chrobákov), a demovýber „Backward Man“ (Spiatočník), paradoxne celkom úspešne zabodovali aj v rozhlasových hitparádach práve svojou nostalgiou s nádychom sixties, jednoducho typickou melodikou piesní 60-tych rokov (Hey Mr. Browny, Backward Man, Come Here Soon, You Are, Learning To Fly, Anywhere You Look, So Good so Bad, Who Leads Me, Simple Story, How Can I Win The Fight With Your Lies, I´ve Seen Your World ...).

Do tohto obdobia spadajú aj Ľubove pokusy autorsky spolupracovať s košickou revivalovou skupinou The Backwards, i aktivity v oblasti písanej, rozhlasovej a televíznej hudobnej publicistiky, ktorú dokumentujú uverejnené články, reportáže, recenzie, televíziami odvysielané tematické programy, rozhlasové hudobno-slovné relácie a početné živé vystúpenia.

V roku 2000 mu martinská spoločnosť SECO vydala v limitovanom náklade album symbolicky nazvaný „My Private Heaven“ (Moje súkromné nebo), ktorým sa jeho piesňová tvorba dostala do nových osobnejších polôh predznamenávajúcich už jeho ďalšie skladateľské a interpretačné smerovanie i postupný odklon od vplyvov jeho speváckych idolov a skladateľských vzorov.

Po piatich rokoch prevažne štúdiovej práce, v roku 2006, prišli nečakané, isto zaslúžené, už profesionálne úspechy, keď mu skladbu Kúpim si poznámkový notes s textom Jozefa Urbana naspievala slovenská džezová legenda Peter Lipa.

Piesne z Ľubovej skladateľskej dielne však v tomto období našli aj ďalšie profesionálne uplatnenie, keď finalistka televíznej speváckej súťaže vysielanej Slovenskou televíziou „Môj najmilší hit“ – žilinčanka Renáta Čonková zaradila na svoj debutový album „Renáta“ (vyd. FORZA Music, 2008) pieseň Nádej s textom Pavla Kubicu.

V lete roku 2006 bol poctený pozvaním hudobného redaktora a publicistu Ladislava Franca do jeho dlhodobo obľúbenej i sledovanej relácie „Túto hudbu mám rád“ Slovenského rozhlasu v Bratislave. Práve program s Ľubom v úlohe hudobného hosťa bol Akadémiou rozhlasových tvorcov Slovenska nominovaný i ocenený ako najlepší hudobno-slovný program roka 2006 vo svojej kategórii.

V júli roku 2007 sa dočkal ďalšej obrovskej pocty, keď ho pozval a v Prahe vo svojom súkromí aj osobne prijal jeho dlhoročný a slávny spevácky vzor, skutočná megahviezda a kráľ česko-slovenského popu Karel Gott. To podnietilo Ľubove ďalšie skladateľské úsilia a ambície komponovať popové, kantilénové a belcantové melódie pre tenorové hlasy. Práve tie s talianskymi textami Violy Jurčákovej a Miriam Mamatejovej ho v roku 2008 priviedli k osobným stretnutiam s ďalšou speváckou legendou, hviezdou slovenského i svetového operného neba Petrom Dvorským, i pokusom komponovať menšie symfonické hudobné formy. Ich výsledkom sú hudobné znelky Slovenskej národnej knižnice v Martine, Slovenskej heraldicko-genealogickej spoločnosti, skladby pre organ i sláčikové kvarteto.

V priebehu leta roku 2009 Ľubo Jankovič, spolu so svojím dlhoročným a osvedčeným muzikantským spolupracovníkom Róbertom Mankoveckým, nahral v Martine v skromných podmienkach domáceho štúdia súbor trinástich výhradne vlastných skladieb s anglickými textami Pavla Kubicu, Milana Straku ml. a Ľuba Jančošeka, ktoré vo vlastnej produkcii vydal ako svoj prvý oficiálny album pod názvom „Someone In The Middle“ (Niekto uprostred). Tento počin rovnako nezostal bez odozvy a piesne Be Mine, Someone, Hope For Children´2009, Winter´s Day Falling, You Are, I Want To Be Your Friend i ďalšie, začali bodovať v hitparádach a u poslucháčov komerčných rádií. Splnil sa mu chlapčenský sen. Napriek tomu, že v lete tohto roka ho čaká okrúhle životné jubileum, nechce sa vo svojej muzikantskej púti zastaviť, ani „zaspať na vavrínoch“. Je rozhodnutý ísť so svojou hudbou a piesňami ďalej. S ušľachtilým aj príjemným poslaním – nech „báječný čas je zaručený pre všetkých“.